Dňa 8. októbra 2024 sa v Českom centre v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká kon­fe­rencia k 95. výročiu narodenia a k 1. výročiu úmrtia spisovateľa Milana Kunderu. Organizátormi konferencie boli České centrum v Bratislave a Veľvyslanectvo Českej republiky v Bratislave v spolupráci s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre, Ústavom svetovej literatúry SAV v Bratislave a Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Medzinárodnú vedeckú konferenciu otvorila riaditeľka Českého centra v Bratislave Monika Koblerová a veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák. Príhovor predniesli aj pracovníci Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre Miloš Zelenka i riaditeľ Ján Gallik a napokon riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV a predseda Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy Róbert Gáfrik. Po otvorení podujatia si prítomní minútou ticha uctili pamiatku Věry Kunderovej, manželky Milana Kunderu, ktorá zomrela 14. septembra 2024. Príspevky zahraničných a slovenských vedcov boli rozdelené do troch sekcií, na konci každej sekcie sa uskutočnila diskusia.

V prvej sekcii odznel príspevok Tibora Žilku s názvom Humor v dielach Milana Kunderu, keďže ten je organickou súčasťou tematickej výstavby autorovho textu. Charles Sabatos v príspevku Adaptácia „Tragédie strednej Európy“ a „73 slov“ pre svetových čitateľov poukázal na Kunderov nárok na nadnárodnú stredoeurópsku identitu, ktorú možno chápať ako formu „kultúrneho prekladu“ pre svetových čitateľov, pričom pomáha vytvárať nový obraz regiónu, no kvôli rozdielom medzi dvomi verziami jeho eseje „Un Occident kidnappé ou la tragédie de l’Europe centrale“ (1983), upravenú v anglickom preklade „The Tragedy of Central Europe“ (1984), neexistuje skutočný „originálny“ text. Petr Kyloušek v štúdii Milan Kundera aneb cesta z periferie do centra světové literatury predstavil premeny Kunderovho diela pri jeho prechode z moravskej periférie do centra svetovej literatúry a po ňom nasledovala prednáška riaditeľa Moravskej zemskej knihovny v Brne Tomáša Kubíčka s názvom Dialog o střední Evropě. Po diskusii vystúpil ako prvý v rámci druhej sekcie Samuel Abrahám s príspevkom História a román ako dva póly modernej existencie, v ktorom sa sústredil na Kunderovo vymedzenie toho, čo je a čo nie je román. Jakub Češka v štúdii Sny a snová zkušenost v tvorbě Milana Kundery prezentoval snovú tematiku ako výrazne viditeľnú zložku Kunderovej tvorby a Miloš Zelenka v príspevku Kunderova střední Evropa jako „nesamozřejmost“ kulturní identity pripomenul aktualizačný aspekt intelektuálnych debát o strednej Európe (M. Kundera, C. Miłosz, G. Konrád, V. Havel, D. Jančar ad.) zahájených ešte pred pádom železnej opony koncom osemdesiatych rokov 20 storočia. Tretiu sekciu otvoril príspevok Agnieszky Janiec-Nyitrai a Anny Zelenkovej, odprezentovaný v zastúpení Miloša Zelenku Cesta Milana Kundery k „světovosti“, po ktorom nasledoval príspevok Petra Kučeru Milan Kundera a některé tradice středoevropského „antimodernistického“ románu a režiséra i scenáristu Petra Hledíka Milan Kundera, pedagóg, spisovateľ, dramatik, FAMU a žiaci, ktorý bol študentom Milana Kunderu na FAMU pred jeho odchodom do Francúzska. Sekciu i celú konferenciu nakoniec uzavrela prednáška Alexeja Mikuláška Milan Kundera a světová literatura v učebnicích literatury pro střední školy: didaktická látka ve světle literární vědy.

V závere vedeckej konferencie patrilo slovo opäť riaditeľke Českého centra v Bratislave Monike Koblerovej, ktorá sa poďakovala za účasť všetkým prednášajúcim i poslucháčom, za možnosť hostiť účastníkov na pôde Českého centra, ako aj spoluorganizátorom za prípravu i významnú spoluprácu v rámci tohto vedeckého podujatia.

Autorka článku: Bc. Réka Antalová, študentka SAS22m
Fotografie: Mgr. art. Ing. Peter Korček (České centrum Bratislava)
Video: PhDr. Lenka Štvrtecká, PhD. (ÚSJK FSŠ UKF v Nitre)