V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa 22. septembra 2026 v Nitrianskej synagóge uskutočnilo podujatie s názvom Pavol Strauss – Odkaz pre Európu. Podujatie predstavilo prínos MUDr. Pavla Straussa pre Európu a verejnosti priblížilo jeho myšlienky o Európe, o jej identite a jej budúcnosti.

Podujatie otvoril a hostí privítal doc. PhDr. ThDr. Tomáš Pružinec, PhD., predseda Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa. O hudobnú stránku programu sa postarali mladí hudobníci, žiaci siedmej triedy ZŠ v Nitrianskych Hrnčiarovciach Katka Všetečková a Ján Všetečka. V ich podaní zaznel hudobný vstup od Antonína Dvořáka: Romantické kusy a neskôr aj hudobný vstup od Dmitrija Šostakoviča: Skladba pre dvoje huslí.

Súčasťou programu boli aj ukážky tvorby Pavla Straussa. Zazneli v slovenčine, ako aj v európskych jazykoch, v ktorých vyšli jeho diela. Báseň Pavla Straussa zo zbierky Stĺpy, ktorá bola zásluhou doc. PhDr. Jána Gallika, PhD., preložená do španielčiny pod názvom Pilares, zaznela v slovenčine v prednese herečky Evy Hlaváčovej a v španielčine ju predniesla doc. Mgr. Magda Kučerková, PhD. V rámci čítania z textov Pavla Straussa sa predstavili Eva Hlaváčová v slovenčine, Mgr. Hana Horváthová v nemčine, Bc. Rebeka Leila Stercel v maďarčine a Mgr. Henrich Ondrušek v taliančine. Jednotlivé jazykové podoby Straussových textov tak podčiarkli jeho vzťah k európskemu kultúrnemu priestoru. Pre úplnosť zaznelo, že písal aj vo francúzštine.

Publikum malo možnosť nahliadnuť do zákulisia písania novej knihy doc. Mgr. Ivana Alberta Petranského, PhD. V rozhovore s Mgr. Michalom Krauterom, PhD., predstavil proces tvorby a naznačil obsah tohto rozsiahleho a komplexného diela. Venuje sa v ňom Straussovmu životu a tvorbe. Nesie názov Pavol Strauss a jeho 20 storočie.

V rozhovore zaznelo aj to, že Pavol Strauss sa narodil v Liptovskom sv. Mikuláši, vyrastal na Slovensku, študoval vo Viedni a v Prahe a pohyboval sa medzi viacerými jazykmi, kultúrami a umeleckými tradíciami. Bol odjakživa európsky orientovaný, aj fyzicky precestoval veľa európskych krajín, aj mu vždy bola koncepcia Európy a jej hodnôt blízka. Európa pre neho implikovala kresťanstvo. Ak by sa z nej vytratilo, Európa by nebola Európou.

Pozornosť sa venovala i Straussovmu židovskému pôvodu a jeho neskoršej konverzii na katolicizmus. V židovstve vyrastal, vnímal ho ako tradíciu, kontakt s rodinou, ale menej duchovne. Celý život hľadal duchovný smer, naštudoval si ich mnoho a nakoniec ho hodnotovo, morálnym rozmerom aj celkovo pritiahlo kresťanstvo, konkrétne katolicizmus, kde sa cítil doma. Na židovstvo však nikdy nezanevrel.

Strauss bol zároveň chirurgom, spisovateľom, mysliteľom i človekom hlbokej viery. Jeho pohľad na človeka môže byť podnetný i pre dnešnú spoločnosť a medicínu. Vyzdvihoval ľudský princíp komunikácie lekára s pacientom, kde lekár pacientovi v danej chvíli naplno venuje svoj čas a dá pacientovi pocit, že v danej chvíli má pacient plnú pozornosť lekára.

V závere zaznelo Rekviem za Pavla Straussa a za nás od Milana Rúfusa, ktoré uviedol Ján Gallik a predniesla Eva Hlaváčová. Záver patril Jánovi Gallikovi, kde zároveň predstavil Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa a pozval publikum na blížiace sa zhromaždenie Spolku v Liptovskom Mikuláši.

V rámci úvah o Straussovom odkaze pre dnešnú Európu zaznela aj myšlienka, že už vtedy písal, že je doba pretechnizovaná, uštvaná a vytvára relatívnu blízkosť, ktorá vedie k zrážkam a riešením je vrátiť sa ku koreňom, a to vo všetkých sférach. Aj tieto myšlienky ukázali, prečo možno Pavla Straussa vnímať ako súčasť nášho živého kultúrneho dedičstva a prečo jeho úvahy o človeku, Európe, jej identite a hodnotách zostávajú podnetné aj dnes. Ako napísal Pavol Strauss, netreba ísť do Európy, veď my v Európe sme; treba vnímať a uplatňovať jej hodnoty.

Autorka textu: Mgr. Hana Horváthová
Fotografie: archív ÚSJK