Hoci je Fakulta stredoeurópskych štúdií malou a pomerne mladou fakultou, vždy sa snaží vyberať hostí a témy, aby konferencie, prednášky či besedy boli vždy zaujímavým a hlavne obohacujúcim stretnutím, z ktorého môžeme čerpať veľa užitočného.

Inak tomu nebolo ani 19. marca 2019, keď pozvanie organizátorov besedy (Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ a Jazykové centrum FF UKF v Nitre) prijala pani prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., a strávila príjemné chvíle nielen s kolegami či spolupracovníkmi, ale aj študentmi našej fakulty. Hneď ako vstúpila do miestnosti, vedeli sme že prišla osobnosť. Osobnosť, ktorá vo svojom živote dokázala mnoho, ako v súkromnom, tak i v pracovnom živote, pričom na nás študentov pôsobila veľmi milo.

Úvodné emócie ešte viac umocnilo slávnostné otvorenie podujatia klavírnou skladbou, ktorú bravúrne predniesla Lýdia Kulichová, študentka 2. ročníka z Katedry hudby UKF v Nitre. Po doznení tónov sa slova ujal riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre PhDr. Ján Gallik, PhD., ktorý slávnostne privítal autorku, hostí, kolegov i študentov.

Mária Bátorová je literárna vedkyňa, germanistka, spisovateľka, vysokoškolská pedagogička i členka Klubu nezávislých spisovateľov, ktorá vo svojej umeleckej a literárnovednej  tvorbe vychádza z morálneho (teocentrického) základu. Do roku 1989 nemohla publikovať knižne, iba časopisecky, bolo jej stopnuté pôsobenie v SAV, a taktiež jej Ústredný výbor KS zakázal prednášať na VŠ. Napriek tomu dosiahla mnohé úspechy v pedagogickej, vedeckej či literárnej oblasti. V roku 2000 obhájila titul DrSc. (porovnanie slovenskej moderny so svetovou) a v roku 2006 na Masarykovej univerzite obhájila profesorský titul. Jej život je poznačený neúnavnou aktívnou činnosťou, o čom svedčí fakt, že doteraz pracuje ako výskumníčka v Ústave svetovej literatúry SAV, kde garantuje aj výchovu nastupujúcich literárnych vedcov. Zároveň prednáša slovenskú literatúru a organizuje komparatistický výskum na PF UK v Bratislave – tu založila Kabinet Dionýza Ďurišina. Po revolúcii 1989 sa jej naskytla šanca prednášať ako hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne nad Rýnom po dobu troch rokov. Jej vedecká činnosť bola odmenená prijatím za riadnu členku spoločnosti SAV, teda do elitnej skupiny akademikov.

Publikovala viacero vedeckých štúdií a monografií, okrem toho sa venuje aj poézii a próze. Za novelu Zvony v kameni (1990) získala kanadskú cenu Hronský 92´ a je vôbec prvou beletristicky spracovanou poviedkou na tému Nežnej revolúcie v slovenskej literatúre. Nasledovali ďalšie diela, ako napr. Púšte a oázy (poézia, 2008), Medzi ideálom a ničotou (eseje, 2014), Už (poézia, 2018) a v neposlednom rade musíme spomenúť aj román Stred (2010) / Mitte (2018), ktorému bola venovaná literárna beseda, keďže vyšiel minulý rok aj v nemčine. Jej knihy boli preložené do 12 jazykov, do nemčiny, angličtiny, francúzštiny, taliančiny, maďarčiny, ruštiny, poľštiny, litovčiny, macedónčiny, arabčiny, japončiny, a do jazyka hindi.

Mária Bátorová v úvode besedy prezradila, že jednou z inšpirácií pre napísanie románu Stred bolo vydanie celosvetového bestselleru Da Vinciho kód, ktorý v nej, ako povedala, vyvolal pocit, že nabúrava dôležité kresťanské dogmy. Jej román sa skladá z rámcových konštrukcií, medzi ktorými sú rozvinuté osudy a životy jednotlivých hrdinov. Sú v ňom zachytené životy intelektuálov Bratislavy a hlavní hrdinovia sú nejakým spôsobom zapísaní do povedomia kultúrne vzdelanej vrstvy, takže patria do elity spoločnosti. Hlavná línia sleduje život mladej doktorandky Helgy, ktorá hľadá svoj stred, duševnú rovnováhu a pohodu v zložitom svete. Najbližšia osoba, ktorá jej pomáha odpovedať na zložité životné otázky, je jej babka Barbara. V románe sú zaujímavo vykreslené aktuálne spoločenské problémy, filozofické debaty hlavných protagonistov, ktorí musia riešiť témy ako je demokracia, hodnoty života, existenčné problémy na začiatku tretieho tisícročia, ktoré prináša láska, náboženstvo, sloboda či rodinné putá. Cítiť v ňom istú spiritualitu a hľadanie toho pravého stredu – Boha.

Počas besedy bol vytvorený diskusný priestor, ktorý obohatila svojimi otázkami pracovníčka Jazykového centra FF UKF v Nitre Mgr. Renáta Pavlová, PhD., ktorá spolupracovala s pani Bátorovou práve počas jej pôsobenia v Kolíne. Súviseli najmä s nemeckými kontextom a s témou lásky, ktorá je v románe Stred zastúpená, dozvedeli sme sa aj o prezentácii knihy v Rakúsku. V miestnosti sa rozprúdila plodná debata, v rámci ktorej sme našli viaceré odpovede na otázky, ktoré nás zaujímali. Vďaka bezprostredným odpovediam nám Mária Bátorová poodhalila aj niečo zo svojho súkromia, čo bolo nesmierne cenné, lebo nie každý je ochotný hovoriť o svojom súkromí a ešte s takou ľahkosťou a prirodzenosťou, ako ona. Vďaka tomu sme sa napríklad dozvedeli, že v niektorých postavách možno nájsť isté črty osobností z jej blízkeho okolia. Boli sme motivovaní zamyslieť sa, ako možno objaviť svoj stred – či nás skôr od neho ťahá odstredivá sila v podobe komerčného pokrmu zo sveta reklamy, vždy nových trendov a pohodlného života, alebo prichádzame na rázcestie, kde na nás pôsobí dostredivá sila a vedie nás k tomu pravému stredu. Cesta nie je ľahká, a ako povedala autorka, ani samozrejmá, musíme ju nájsť každý sám, možno aj za cenu zlej skúsenosti či utrpenia. A vtedy je tu Stred – Boh, ktorý sa zdanlivo stratil mnohým zo života, ale každý z nás má novú šancu – vstať a ísť.

Na záver Mária Bátorová veľmi pekne poďakovala za pozvanie a príjemné chvíle strávené na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. V úplnom závere zarecitovala báseň z konca románu Stratil sa čas, ktorej umelecký výraz umocnila záverečná romantická klavírna skladba opäť v podaní Lýdie Kulichovej.

Za čas strávený v príjemnej atmosfére, ktorú vyčarila hlavne prítomnosť pani Márie Bátorovej, sa chcem v mene všetkých zúčastnených, a hlavne v mene nás študentov, poďakovať organizátorom besedy. Pani Bátorovej prajeme ešte veľa aktívnych rokov a tešíme sa na ďalšie stretnutie.

Text: Jana Micháliková (Stredoeurópske areálové štúdiá, 2. roč. Bc.)
Foto: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková