Vážený pán doktor vied,
vážený pán profesor,
milý kolega,
milý Tibor,

oficiálne sa o Tebe vie, že si sa narodil 29. januára 1939 v Plášťovciach neďaleko Šiah, ktoré patria do okresu Levice. Gymnázium si navštevoval v Šahách, v ktorom si aj v roku 1957 maturoval.V rokoch 1957 – 1961 si študoval slovenčinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, časť štúdia si absolvoval aj na pražskej Karlovej univerzite, kde si navštevoval aj prednášky Jana Mukařovského. Tvoj záujem o literárnu vedu sa neprejavil hneď, ale postupne, počas vysokoškolských štúdií a následne v prvých zamestnaniach na vysokých školách. Pracovísk, na ktorých boli zvedaví na Tvoj spôsob myslenia o jazyku či literatúre, je veru hojne. Už v roku 1961 si začal pôsobiť ako asistent na Pedagogickom inštitúte vtedajšej Vysokej školy pedagogickej v Nitre, pôsobil si taktiež na Katedre slovenského jazyka a literatúry tej istej vysokej školy a hlavne patril si medzi zakladateľov tzv. Nitrianskej školy – Kabinetu literárnej komunikácie (1971), dnešného esteticko-vedeckého a pedagogického pracoviska Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie. Na jeho pôde si sa v roku 1994 stal univerzitným profesorom. Od roku 1993 si pôsobil ako hosťujúci profesor slovakistiky na Katolíckej univerzite Petra Pázmáňa v Maďarsku v Budapešti a v Pilíšskej Čabe, a to v Ústave slavistiky a strednej Európy a bol si tiež vedúcim Katedry slovakistiky. Pôsobil si taktiež ako riaditeľ Ústavu národnostných menšín a kultúr UKF v Nitre, či ako riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, kde pôsobíš dodnes. V roku 2000 si na brnianskej Masarykovej univerzite získal titul DrSc.

Na Tvoje vedecké myslenie boli zvedaví na viacerých zahraničných univerzitách: v Paríži, Madride, Berlíne, Talline, Berne, Varšave, Viedni, Novom sade, Budapešti, Lyone, Ochride, Lipecku, Grazi, Bautzene, Katowiciach, Wroclawi, Poznańi, Debrecíne, Segedíne, Prahe, Brne, Olomouci, Opave, Ostrave či inde.

Tvoje vedecké myslenie bolo ocenené napríklad aj tým, že si sa stal členom Exekutívneho komitétu medzinárodnej organizácie IASS-AIS (International Association for Semiotic Studies-Association Internationale de Sémiotique), bol si predsedom Komisie pre slovanskú poetiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov, členom Akreditačnej komisie Slovenskej republiky, členom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti pri Ministerstva školstva Slovenskej republiky, konkrétne išlo o komisiu pre udelenie DrSc., si čestným členom Maďarskej semiotickej spoločnosti, členom rôznych odborových komisií doktorandského štúdia doma či v Maďarsku a hlavne patríš aj nám – Klubu nezávislých spisovateľov. V každom Tvojom vystúpení medzi nami cítiť, že literatúru a umenie miluješ, vážiš si ju a hlavne – stále rozvíjaš pojmový aparát, ktorým o nej hovoríš.

Tvoja vedeckú zvedavosť bola ocenená napríklad v roku 1989 Prémiou Alexandra Matušku či Cenou Pavla Straussa za roky 2015 – 2016 v kategórii literatúra. Ocenili sme ťa aj my – Prémiou Klubu nezávislých spisovateľov za literárnovedné dielo Dobrodružstvo teórie tvorby v roku 2015.

Dôležité je však tiež vedieť, ako si bol Ty sám zvedavý na literárnu vedu, literárne umenie, slovakistiku, jazykovedu či pedagogiku. Početnými výskumnými úlohami si sa postupne zameral na teóriu a dejiny slovenskej literatúry, semiotiku literatúry, interpretáciu literárneho, filmového či divadelného diela, problematiku zážitkovosti, intertextuality, postmoderny, na témy ako grotesknosť, humor, postkolonializmus, aluzívnosť, metafora, existenciálnosť atď. Z členov nášho klubu sa si napríklad osobitne venoval Rudolfovi Dobiášovi, si napríklad autorom štúdie k anglickému prekladu jeho próz či návrhu na udelenie Nobelovej ceny za literatúru.

Svoj záujem o tieto oblasti si pretavil aj do vysokoškolských predmetov ako teória literatúry, semiotika literatúry, semiotika kultúry, úvod do intertextuality, interpretácia umeleckého textu.

A vždy sa Ti darilo dosiahnuť, aby aj Tvoji študenti boli zvedaví na to, čo Ťa dodnes na uvažovaní o literatúre či umení fascinuje.

Bol si od začiatku svojej literárno-vednej cesty od ostatných reprezentantov Nitrianskej školy odlišný tým, že si o literatúre a umení uvažoval na základe poznania prác Umberta Eca, inšpiroval si sa Jorge Luisom Borgesom, Vilmosom Voigtom, Bachtinom, Gadamerom, Derridom, Hodrovou, Kristevou, Husserlom atď.

Svoju vedeckú zvedavosť si najprv vyjadril monografiami o štylistike a poetike v maďarskom jazyku. Išlo o publikácie A stílus hírértéke (1973), Stilisztika és statisztika (1974) a Poétikai szótár (1977). V slovenskom jazyku si napríklad v roku 1984 vydal Poetický slovník, ktorého prvé vydanie v počte 3 000 kusov bolo takmer ihneď vypredané a druhým prepracovaným a rozšíreným vydaním z roku 1987 v náklade 10 000 ks si sa stal literárnym vedcom s najväčším počtom predaných výtlačkom jednej vedeckej knihy. V roku 2006 si ho v prepracovanej a rozšírenej forme vydal pod názvom Vademecum poetiky a mala som tú česť spolupracovať s Tebou na niektorých heslách. Podobne ako na niektorých heslách v Tezaure estetických výrazových kategórií (2008, 2011), ktorý vznikol pod gesciou prof. Ľubomíra Plesníka. Neskôr nasledovali monografie, v ktorých si postupne rozpracovával svoje metodologické videnie literatúry, pojmoslovie a koncepciu literatúry ako Téma a štýl v postmoderne (Postmodernistické aspekty prozaických textov) (1991), Text a posttext (Cestami poetiky a estetiky k postmoderne) (1995), Postmoderná semiotika textu (2000), (Post) moderná literatúra a film (2006), Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy (2012, už 6. vydanie!), Od intertextuality k intermedialite (2015), Dobrodružstvo teórie tvorby (2015). Súbor svojich štúdií si vydal aj v nemeckom jazyku pod názvom Modernismus und Postmodernismus (1994). Si iniciátorom, editorom či spoluautorom veľkého množstva vedeckých zborníkov ako napríklad Literárny text v postmoderne (Dráma a próza) (1995), Textové podoby postmoderny (Vizuálna poézia, próza, dráma) (1996), Od moderny k postmoderne (1997), Tracing Literary Postmodernism (1998), Intertextualita v postmodernom umení (1999) atď.

Vďaka Tvojim výskumným projektom som mohla byť zvedavá na mnohé otázky, ktoré Ťa prostredníctvom nich zaujímali, i ja. Ihneď po mojom nástupe do Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie v roku 1994 si ma ako zodpovedný riešiteľ zapojil do grantovej úlohy VEGA Recepcia moderny a postmoderny (Sondy do slovenskej prekladovej a pôvodnej tvorby), jej výsledkom bol zborník Literárny text v postmoderne (Dráma a próza). V rámci nej si nám na filozoficko-metodologickom seminári predstavil film Dušana Hanáka Papierové hlavy z roku 1995 a ja som vtedy mala možnosť po prvý raz počuť veľmi odlišné pomenovávanie toho, o čom film hovoril. Vďaka grantovej úlohe CGA a VEGA Intertextualita v modernom a postmodernom umení (1997 – 1999) som sa mala možnosť na medzinárodnej konferencii rozprávať s anglickou profesorkou Elaine Aston o podobách divadelnej postmoderny u nás. Nerozumela napríklad, prečo je v inscenácii Divadla A. Bagara v Nitre Povraz s jedným koncom (1996) kapitalista v jednej časti zobrazený kostýmovaním ako strýko Držgroš z animovaného seriálu Káčerovo. Nechápala, že Držgrošova postavička bola pre nás ešte aj v tom čase jediným zrozumiteľným umeleckým znakom typického kapitalistu.

Stretli sme sa často aj ako spoluriešitelia grantov iných kolegov nitrianskej estetiky ako napr. Vyjadrovacie prostriedky literatúry a umenia (v pragmatickom dosahu) (2000 – 2002), už spomínaný Slovník estetických výrazových kategórií (2003) či projekt Civilizačno-kultúrne procesy v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti (2003 – 2005) prof. Ľubomíra Plesníka a i. Bol si spoluriešiteľ projektov VEGA Národné literatúry v epoche globalizácie (vzťah partikulárneho a univerzálneho v literárnom diele) (2004 – 2006), Univerzálne a autentické – kľúčové aspekty kultúr v európskych integračných procesoch (2006 – 2008), zodpovedný riešiteľ projektu VEGA Humor v irónii, irónia v humore (2010 – 2012), zástupca riešiteľa projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií (2013 – 2019), zodpovedný riešiteľ projektu VEGA Katolícka literatúra v stredoeurópskom priestore (2015 – 2017) a v súčasnosti si členom jedného z dvoch špičkových vedeckých tímov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s názvom Stredoeurópske medziliterárne vzťahy spolu s prof. Milošom Zelenkom.

***

Ako konkrétne vyzerá Tvoja vedecká zvedavosť na literatúru a život umenia?

V rámci recepčnej estetiky a teórie interpretácie patríš základom svojho vedeckého myslenia do Nitrianskej školy. Pod gesciou Antona Popoviča si spolu s ďalšími spolupracovníkmi ako Peter Liba, Frantiček Miko či Peter Zajac stanovil – napríklad – základné znaky interpretácie literárneho (a teda aj akéhokoľvek iného umeleckého) textu. Problematiku literárneho/umeleckého nadväzovania v literárnej/umeleckej komunikácii si postupne začal vidieť inak a odlišne ako ju chápal Anton Popovič vo svojej koncepcii prototextu a metatextu, František Miko v teórii estetiky výrazu a sústavou estetických kategórií či holista a mikovec Ľubomír Plesník.

Interpretácia je síce aj pre Teba žánrom vecnej literatúry, ktorý je založený na metakomunikačnom nadväzovaní a je výkladom zmyslu literárneho diela na základe dojmu a zážitku z prečítaného diela, avšak podobne ako autor textu pri tvorbe textu, ani čitateľ pri jeho interpretácii nevychádza iba z literárnej tradície, vzdelania či vlastného očakávania, je ovplyvnený aj vlastnou „poetikou“. Základný komunikačný proces pri interpretácii literárneho textu podľa Teba prebieha teda takto:

poetika                                     poetika
↓                                                ↓
autor    →        text      →        príjemca
↑                                                ↑
realita                                        realita

Jadro Tvojho uvažovania nad interpretačnou problematikou sa týka aspektu metatextového nadväzovania, ktoré si pomenoval súčasným pojmom intertextualita. V súvislosti s vlastnými výskumami autorských a recepčných textových stratégii, postmodernej teórie textu, teórie komunikácie a teórie žánrov nehovoríš teda už o prototexte a metatexte, za základné východisko medzitextového nadväzovania považuješ vzťah:

Pretext/text   →   posttext

Pod pretextom (gréc. prae – pred; lat. textum – utkané) rozumieš prvotný text, na ktorý sa viaže odvodené dielo. Pod posttextom (gréc. post – po, za) text, ktorý je textom o pôvodnom skôr vzniknutom texte, môže ním byť však aj časť staršieho textu v novšom diele. Do úvahy berieš popri lineárnej (povrchová) aj vertikálnu (hĺbkovú) štrukturáciu a medzitextové súvislosti. Ak pri intertextualite dochádza k nadväznosti na konkrétny ucelený text, ide o komplexnú intertextualitu. Vzťah medzi takýmito dvoma textami môže byť buď afirmatívny, alebo parodický (kontroverzný). V marginálnom nadväzovaní je pretext iba východiskom pre vznik posttextu, vo svojej podstate sa od neho výrazne odkláňa. Veľmi často tu dochádza k využitiu palimpsestovej techniky či alúzií, v rámci ktorých dochádza k voľnému narábaniu s textom (prípadne viacerými textami), s citáciami z neho či kvázicitáciami.

***

Málokto však o Tebe vie, že si dodnes zvedavý na vedu aj inak – ako satirik a máš takmer pripravenú do tlače zbierku gnómov a epigramov. V roku 1987 si napríklad v humoristickom a satirickom časopise Roháč publikoval túto gnómu:

Metavedec

Titul vpredu, titul vzadu
a vydáva hrubé knihy.
Schôdze vedie, vedu riadi –
knihy mu však píšu iní.

V roku 1989 v Magazíne N nasledovnú:

Frázista

Do poslednej litery
znejasňuje idey.

Bol si nimi síce zvedavý na literárnu vedu inak, nie vedecky, ale pri ich čítaní nenechávaš nikoho na pochybách, že Ťa veľmi osobne a hlboko zároveň zaujíma aj etika vedy a vedeckého myslenia.

S hlbokou úctou

prof. PhDr. Dagmar Inštitorisová, PhD.