Dňa 25. septembra 2018 sa vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne konalo pod záštitou Klubu nezávislých spisovateľov v rámci cyklu Poznávame Trenčanov stretnutie s tvorbou Rudolfa Dobiáša. Stretnutie sa konalo pri príležitosti Dobiášových 84. narodenín a pri príležitosti prekladu jeho tvorby do anglického jazyka pod názvom

A Long Night’s Stories. Dôvodom prekladu je Dobiášovo nominovanie na Nobelovu cenu, o ktorej by sa malo rozhodnúť v budúcom roku. Úvod stretnutia patril žiačkam Základnej umeleckej školy Karola Pádivého v Trenčíne. Moderátorskej úlohy sa zhostila Dagmar Inštitorisová, predsedníčka KNS. Podujatia sa zúčastnili aj pracovníci Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií v Nitre, a to prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc. (zároveň člen KNS), a PhDr. Ján Gallik, PhD., riaditeľ ústavu. Okrem nich boli prítomní aj dvaja členovia Klubu nezávislých spisovateľov, a to spisovateľ Anton Baláž a doc. PhDr. Igor Hochel, PhD., ktorý vyučuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. 

Úvodná prednáška s názvom Rudolf Dobiáš – slovenský Solženicyn, ktorá dala aj názov celému stretnutiu, patrila prof. Tiborovi Žilkovi. V nej nám priblížil osobnosť a život Rudolfa Dobiáša, ktorý bol poznačený väzením a prácou v uránových baniach. Počas vysokoškolských štúdií, dňa 23. 12. 1953, bol Rudolf Dobiáš zatknutý, obvinený z velezrady a protištátnej činnosti, a následne odsúdený na 18 rokov väzenia, z čoho sedem rokov strávil v pracovných táboroch na Jáchymovsku, Slavkovsku a Příbramsku. Prepustený bol v máji 1960 na základe amnestie. Prof. Tibor Žilka vo svojej prezentácii zobrazil okrem iného aj protokoly o vypočúvaní Dobiášových rodinných príslušníkov. Zážitky z tohto temného obdobia jeho života sa premietli aj v jeho tvorbe.

V následnom príspevku, ktorý Anton Baláž nazval Prelet nad životom Rudolfa Dobiáša, predstavil Baláž Rudolfa Dobiáša z celkom inej stránky. Zameral sa na prvé bezstarostné chlapčenské roky jeho života, kedy ako jedenásťročný chlapec zapálil pušný prach z výbušnín, ktoré ostali pri jeho rodisku, obci Dobrá (miestna časť Trenčianskej Teplej), po vojakoch z druhej svetovej vojny. Záverečný príspevok patril Igorovi Hochelovi, ktorý priblížil tvorbu Rudolfa Dobiáša, konkrétne jeho poéziu. Dobiášovu tvorbu charakterizoval ako kraskovsko-rúfusovský typ poézie.

Po jednotlivých príspevkoch nasledovala diskusia, v ktorej okrem iných zaznela otázka od moderátorky, Dagmar Inštitorisovej. Otázka sa dotýkala rokov prežitých v uránových baniach. Ako veľmi bolia slová, ktoré sa nedali vziať z Jáchymova a ako bolia tie, ktoré sa nedali napísať? Rudolf Dobiáš na to reagoval slovami: „Nedokážem pochopiť, ako sa niekto dokázal v rokoch totality a pri odsúdení mladých ľudí dívať na tú smrť!“ Tie slová vypovedajú veľa o tom, čo všetko musel Rudolf Dobiáš v živote prežiť. A možno práve to u neho spôsobilo, že navonok pôsobí ako človek veľmi pokorný, ktorého životným cieľom nie je úspech a sláva, ale žiť svoj život pokojne. 

Záverečné slová stretnutia s Rudolfom Dobiášom patrili PhDr. Jánovi Gallikovi, PhD., ktorý predniesol báseň Litánie k slobode:

Modlime sa:
Ave, milostiplná sloboda,
ty Bohom požehnaný dar.
Si naše vzkriesenie i zmar
vždy ďaleká, navždy opodiaľ,
kvet púšte, rajská pohoda…

Pamodaj lávka, večný hrnček var,
kozliatko družne i vlk samotár,
aj ruža rajská, ktorú zahodia,
tiež úfnosť diabla, hriešna nádoba,
v útulku čistých vykričaný bar,
vo vonnej ruži zápach zhnitých pár,
a v prachu zeme Božia podoba.

Ave, milostiplná sloboda,
ty Bohom požehnaný dar.

Autorka príspevku: PhDr. Monika Adamická
(interná doktorandka na FSŠ UKF v Nitre) 
Autori fotografií: Mgr. Ján Kubica, VKMR Trenčín a KNS