Dňa 24. mája 2017 sa v Slovenskej akadémii vied (Ústav svetovej literatúry) uskutočnila prednáška prof. PhDr. Tibora Žilku, DrSc., riaditeľa Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr a zároveň člena Klubu nezávislých spisovateľov. Vystúpil s prednáškou s názvom Poetika románu. Úvodné slovo patrilo Mgr. Romanovi Mikulášovi, PhD., pracovníkovi Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý je zároveň zodpovedným riešiteľom projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií. Prednášajúceho hosťa predstavil prítomným ako uznávaného odborníka na teóriu literatúry a významného semiotika.

Tibor Žilka v úvode prednášky dôkladne vysvetlil základný model literárnej komunikácie, ktorý vytvoril spolu s ostatnými predstaviteľmi Nitrianskej školy – Františkom Mikom, Antonom Popovičom, Jánom Kopálom či Ľubomírom Plesníkom. Následne sa už venoval románu ako žánru. Zdôraznil kritériá pre klasifikáciu románu a spomenul niekoľkých významných teoretikov románu ako napríklad Danielu Hodrovú, Milana Kunderu či Umberta Eca. Títo autori sa systematicky venovali teoretickým otázkam tvorby literárneho textu a výsledky svojich výskumov preniesli aj do tvorby svojich románov. Z autorov píšucich romány v období realizmu upriamil pozornosť prioritne na Balzaca, Tolstého a Dickensa, pričom označil toto obdobie za vrcholné obdobie románu. Práve v období realizmu mal román najväčší vplyv na čitateľov, pretože nebolo toľko masovokomunikačných prostriedkov, a zároveň v tomto období aj vrcholí funkcia románu. Ako prelomový označil rok 1910 a medzi najvýznamnejšie romány tejto éry zaradil diela Marcela Prousta z cyklu Hľadanie strateného času či Proces Franza Kafku. Ide o známe romány obdobia modernizmu. Ako tvrdil Kundera, je potrebné narušiť linearitu v románe, komentovať príbeh, vsúvať pasáže. K ďalším znakom patrí negovanie masového príjemcu v období modernizmu a avantgardy. Tibor Žilka taktiež venoval pozornosť dvom smerom vo vývinu románu, a to kafkovskému a švejkovskému. Po vymedzení základných znakov postmoderného románu prednášal o metafikcii ako jednej z jeho dôležitých vlastností. Tu vyzdvihol význam diel Grendela, Nabokova, Šikulu a ďalších. V závere prednášky sa venoval panvizualizmu ako novému javu v rámci postmoderny a v bohatej diskusii vysvetlil viacero ďalších problémov, ktoré sa dotýkali riešenej témy.

Hana Guzmická

Foto: Ján Gallik