Vroclavská univerzita už po trinásty raz usporiadala veľkú slovanskú vedeckú konferenciu, na ktorej sa zišli účastníci z 11 krajín (Poľsko, Česko, Slovensko, Rusko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Turecko, Maďarsko). Slovenskú republiku reprezentovali prof. Tibor Žilka a Dr. Ján Gallik z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre, pričom Tibor Žilka je i členom Klubu nezávislých spisovateľov. Téma smrti (Tanatos), ktorou sa odborníci zaoberali z rôznych uhlov pohľadu, vzbudila skutočne veľký záujem, čo prízvukovali vo svojich príhovoroch postupne rektor univerzity prof. Adam Jezierski, dekan Filologického oddelenia prof. Marcin Vieński i riaditeľ Inštitútu slovanskej filológie prof. Michal Sarnowski.

V úvodný deň konferencie (11. máj 2017) prednášal v slávnej historickej barokovej sále Oratorium Marianum o problematike násilnej smrti v 50. rokoch v Československu prof. Tibor Žilka. Svoju prednášku venoval najmä „slovenskému Solženicynovi“, ako nazval významného slovenského spisovateľa Rudolfa Dobiáša. Cez prizmu jeho diela poukázal na procesy, ktoré viedli predstavitelia moci v 50. rokoch, hlavne prokurátori, sudcovia, pričom udeľovali trest smrti ako na bežiacom páse. Išlo o upevnenie moci diktované zo Sovietskeho zväzu. Konali sa vykonštruované procesy s politickými väzňami v čase, keď na Západe sa z politických príčin už dávno trest smrti neudeľoval. Samotný Rudolf Dobiáš v tomto kontexte hovorí: „Keďže som mal vysoký trest, bol som v cele, ktorá sa nachádzala kúsok od ciel odsúdených na smrť. A tak som v neskorej jeseni 1954 nadránom počul, ako týchto odsúdencov odvádzali na popravu. Niektorých aj nasilu. Bolo počuť buchot na chodbe, tlmené výkriky. Z popraviska sa ozval aj výkrik „Nech žije sloboda!“ A – ak ma sluch neoklamal – počul som volať aj „Nech žije Stalin!“ Tibor Žilka vo svojej prednáške zvýraznil i viacero nosných motívov, ktoré danú tému jasne odzrkadľujú aj v Dobiášovej novele Mladší brat.

Druhý deň konferencie (12. mája 2017) prednášal Dr. Ján Gallik o motíve smrti v dielach slovenských, českých a maďarských katolíckych autorov. Motív smrti – a s ním úzko súvisiace motívy ako samota, zánik, ničota, utrpenie, bolesť, opustenosť, pominuteľnosť – vnímaný cez rôzne pohľady, dôvody, okolnosti, významy, umelecky zachytené vo vybraných dielach stredoeurópskych katolíckych autorov 20. storočia (J. Deml, J. Zahradníček, P. Strauss, P. U. Oliva, J. Pilinszky), nachádzajú svoj spojovací moment práve vo viere v nesmrteľnú ľudskú dušu, v jej povolaní života vo večnosti, a teda vo vnímaní smrti ako prechodu do hierarchizovaného posmrtného bytia, zaručené Kristovou smrťou na kríži, ktorý samotnú entitu smrti premohol svojím vzkriesením.

Nazdávam sa, že konferencia, pojednávajúca o veľkých témach v slovanských literatúrach, tak svojím bohatým programom odzrkadľovala aj jednu z veľkých právd, ktorú pred mnohými rokmi vyslovil Pavol Strauss: „Smrť je nedefinovateľný faktor. Ale ňou začína múdrosť sveta i poézie.“

Ján Gallik