Podľa istej rozprávky sa jednému pastierovi vo sne zjavila víla, ktorá mu podala zlatú ružu a následne zvestovala, že keď bude kopať na mieste, kde leží, nájde poklad vďaka ktorému zbohatne. Pastier hneď ako sa prebudil začal kopať a aj našiel rýdze zlato. Zvesť o zlate sa rýchlo rozšírila a začali na bohaté územie prichádzať baníci. Podľa zlatej ruže vzniknutú osadu pomenovali Rosenau, čiže ruža, neskôr Rožňava. Túto rozprávku môžeme považovať aj za skutočnú, keďže kedysi sa na tomto mieste naozaj ťažilo zlato a iné nerastné bohatstvá. Napriek tomu, že dnes sa tu už ťažba nevykonáva, banícka minulosť mesta ostáva navždy živá v mestskom múzeu.

Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902 so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo. V súčasnosti disponuje šiestimi stálymi expozíciami: Expozícia baníctva a hutníctva Gemera, Banské pracoviská, Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár, Galéria Baníckeho múzea, Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí.

Na absolvovanie odbornej praxe som si vybrala Galériu Baníckeho múzea. Galéria sídli v dvojpodlažnom meštianskom dome na námestí mesta, ktorého základy boli položené približne na konci 15. storočia. Zameriava sa nielen na usporadúvanie výstav diel výtvarného umenia, ale konajú sa tu aj tvorivé dielne či rôzne besedy.

V rámci odbornej praxe som mala možnosť nahliadnuť do fungovania tejto inštitúcie.  Počas 30 hodín praxe, okrem asistencie pri demontáži predošlej výstavy eNRA, som si mohla vyskúšať aj propagáciu ďalších výstav. Popritom som mala možnosť podieľať sa aj na príprave a otvorení dvoch významných výstav.

Výstavnú sezónu v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila putovná archeologická výstava pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“ dňa 2. februára 2017. Výstava vznikla z iniciatívy priblížiť málo známe Gemersko-malohontské hrady ľuďom. Väčšina týchto hradov je zachovaná už iba ako ruiny. Na výstave sú prezentované archeologické nálezy z 13 hradov. Expozície taktiež predstavujú pôdorys hradov s predpokladanými rozsahmi hradných areálov.

Druhá výstava s názvom „Historická Rožňava na fotografiách“ bola slávnostne otvorená 7. februára 2017. Termín zahájenia výstavy bol zámerný, keďže 4 dni pred otvorením si Rožňavčania pripomenuli 726. výročie prvej písomnej zmienky o meste, ktorú sa podarilo – hoci iba vo fotoreprodukcii – predstaviť širokej verejnosti. Expozícia je rozdelená do troch častí. V prvej časti sa nachádzajú fotky mesta Rožňavy z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie, čiže od obdobia vzniku fotografií až po prvú svetovú vojnu. Druhá časť sa zaoberá medzivojnovým obdobím v meste. Posledná časť je venovaná fotkám vzniknutým po druhej svetovej vojne. Výstava je veľmi zaujímavá, o čom svedčí aj rekordný počet návštevníkov na otváracom ceremoniáli. Rozlíšiť historické časti mesta s jeho súčasnou podobou robilo ťažkú hlavu nejednému návštevníkovi. Ako to spomínala vo svojom príhovore Edita Kušnierová, rýchly rozvoj mesta spôsobil popri výstavbe nových budov aj výrazné škody, pri ktorej mesto prišlo o významné historické budovy. V meste niekedy stála aj židovská synagóga, avšak jej niekdajšiu existenciu pripomína dnes iba pamätná tabuľa. Výstava počas dvoch mesiacov pomocou sprievodných seminárov a prednášok má za cieľ priblížiť históriu mesta občanom a taktiež usmerniť ľudí k tomu, aby sa o zachované historické budovy mesta starali, aby ich nezasiahol podobný osud ako synagógu.

Počas praxe som mala možnosť nielen využiť a rozšíriť svoje poznatky nadobudnuté počas štúdia, ale oboznámiť sa aj s doposiaľ pre mňa neznámymi historickými skutočnosťami o meste.

Rita Mackovjáková

2. roč. Mgr. SEAS

Fotografie: J. Vaissová