Každým dňom vo štvrtom ročníku strednej školy som uvažovala o tom či ísť
na vysokú školu. Čím viac sa blížili termíny podávania prihlášok na vysoké školy, tým viac som si bola neistejšia. Kládla som si otázky typu: „Mám na to? Zamestnám sa aj bez školy? Bude mi vysoká škola vôbec na niečo dobrá?“ Viem, že na tieto otázky nedostanem odpoveď po prvom a dokonca niekedy ani po treťom roku štúdia, a preto sa snažím byť trpezlivá.

Po zápise na vysokú školu som očakávala, že môj „študentský život“ bude ako z amerického filmu. Samé „párty“, že do školy sa prídem iba ukázať, mať vlastné auto a skúšky mi pôjdu ako po masle. Realita sa však od amerického štúdia trošku líši. Na skúšky sa od rána do neskorej noci učím, snažím sa, čo najviac si zapamätať. Poznámky si interpretujem, tak povediac po svojom. Nuž a keď príde skúška, dám ju s odretými ušami na C. Žiadne „po masle“ sa nekoná. Zo všetkých skúšok si beriem ponaučenie, lebo viem, že nič sa mi v živote nedeje bez príčiny.

Život študenta je náročný. Treba odolávať tlaku zo strán vyučujúcich, ale i zo strany priateľov a rodiny, ktorí sa často nevedia vžiť do našej kože, pasovať sa s rozvrhom, ktorý nie vždy ladí s našim vysnívaným harmonogramom dňa. O troj-štvorhodinových oknách medzi prednáškami či seminárnymi cvičeniami nám nikto v amerických filmoch nehovoril. Mimoškolské aktivity alebo povinnosti v domácnosti nie sú niekedy možné. Zvykli si na to už aj moji rodičia, s ktorými sa cez deň niekedy nestihnem ani len stretnúť.

Ja osobne som vždy mala problém so stresom. Všetko som si brala osobne, no veľa vecí som si nechávala pre seba. Táto moja, v tomto prípade negatívna vlastnosť, sa na vysokej škole veľmi prejavila hneď v prvom ročníku. Dnes už stresu úspešne odolávam, naučila som sa brať veci s humorom, a tak je to aj v niektorých prípadoch lepšie. Aj keď sa stres objaví, beriem ho ako skúšku do života, pretože viem, že v živote nikdy nič nepôjde ľahko. Vysoká škola mi dáva nielen poznatky z odboru, ktorý študujem, ale dáva mi aj cenné rady do života, v ktorom budem odolnejšia voči vonkajšiemu okoliu, najmä na pracovisku. Vysoká škola ma naučila veriť, že zázraky sa dejú a dávať nie druhú, ale aj tretiu šancu.

Dospela som však k správnemu rozhodnutiu, ísť na vysokú školu a odhodlane sa pustiť do skúšok života, ktoré ma nikdy nemôžu ochudobniť. Štúdium je pre mňa osobným rastom a obohatením na každej jednej prednáške či seminárnom cvičení.

Nikde inde by som sa nenaučila toľko vecí a poznatkov od odborníkov ako na vysokej škole.

A nakoniec, to najlepšie, čo mi mohla dať je priateľstvo, podpora, smiech a zábava v podobe spolužiačok a spolužiaka. S nimi je totiž štúdium oveľa zábavnejšie a ľahšie.

Karin Kaducová

(študentka študijného programu Stredoeurópske areálové štúdiá)