Každý, kto sa uchádza o to, aby mohol vycestovať v rámci programu Erasmus+ vie, koľko snahy musí vynaložiť na to, aby vybavil všetky potrebné doklady. Keď sa ale všetko podarí a človek si doma zbalí kufre a v duchu posledný raz očami prebehne svoju izbu, aby si ju zapamätal a so zmätenými pocitmi sa vydá na cestu, všetka tá námaha sa začne zdať ako nič. S napätím a nervozitou som sa vydala aj ja na ten svoj Erasmus+.

V rámci Orientation week na Palackého Univerzite v Olomouci, nás pracovníci univerzity uvítali so slovami, že Erasmus+ nám zmení životy a už nikdy nič nebude také, aké to bolo doposiaľ. Zdalo sa mi, že sú to len prázdne slová – veď napokon, čo už len môže jeden pobyt v zahraničí zmeniť?! Budem študovať, nájdem si možno ďalších kamarátov a po pobyte prídem domov a všetko bude rovnaké… To som si myslela na začiatku.

Ako čas plynul, postupne som si zvykala na nový systém vo výuke, iný spôsob práce, ako mám na svojej Alma Mater a kvôli svojej zaneprázdnenosti som akosi prichádzala o ten „život Erasmákov”, o ktorom každý toľko hovorí. Avšak ESN v Olomouci nenechá nikoho len tak sedieť a nezúčastniť sa množstva podujatí, ktoré pre nás pripravili. Avizované sme mali nejaké výlety do okolitých miest a metropol susedných štátov či národné prezentácie jednotlivých krajín a párty venované jednotlivým krajinám. I toto je spôsob, ako možno spoznať kultúru národov z rôznych kútov sveta. Dobrým spôsobom môže byť aj spoločný výlet. Mojím prvým bol víkend v Prahe, počas ktorého sme objavovali krásy tejto českej metropoly prostredníctvom návštevy najznámejších pamiatok. Videli sme miesta ako Karlov most, stenu Johna Lenona, známy Pražský orloj, Radnicu, Václavské námestie či Vyšehradský cintorín. Zoceliť naše priateľstvá sme mohli na „boat párty”, ktorá bola pripravená špeciálne pre Erasmus+ študentov.

Ďalšou metropolou, ktorú som vďaka Erasmu+ navštívila, bola Budapešť, ktorá nás opäť vítala svojou históriou a pamätihodnosťami. Prvý večer sme strávili „lezením” na Citadellu, ktoré sa však vyplatilo. Prekrásny výhľad na nočnú Budapešť nám doslova vzal dych. Veľmi nás tiež upútala návšteva parlamentu, počas ktorej sme mali možnosť nahliadnuť do krás architektúry či histórie tejto budovy. Počas tohto obdobia som mala možnosť spoznať množstvo nových zaujímavých ľudí.

Čo okrem výletov a nových ľudí mi ešte Erasmus+ priniesol?! To, že musím už teraz súhlasiť s tým, čo nám povedali na začiatku. Nič nebude rovnaké, ako predtým. Pretože Erasmus+ mi pomohol k mnohým veciam. Okrem skúseností som mala možnosť získať na predmet svojho štúdia nový pohľad. Zistila som, že i keď čeština a slovenčina sú príbuzné, zároveň sa ako jazyky odlišujú viacerými atribútmi. Nahliadla som do tajov vývoja jazyka od praindoeurópčiny až po staroslovienčinu, pričom jednotlivé zmeny, ktoré prebehli v jazyku počas tohto vývoja, mi pomohli porozumieť i jazykom, ktorými som nikdy nehovorila, ako je litovčina. Cennými boli pre mňa i semináre o holokauste, ktorý tvorí akúsi čiernu škvrnu v histórii našej kultúry. Vďaka naratologickej analýze kníh si teraz všímam text a jednotlivé spôsoby vyjadrenia v texte z hľadiska ich funkcie na čitateľa. Za tú chvíľku, ktorú som tu strávila, som si zdokonalila anglický jazyk, nielen prostredníctvom toho, že som absolvovala výuku, ale mala som možnosť rozprávať sa s „inojazyčníkmi” takmer každý deň. Prakticky som využila svoju záľubu pre knihy tým, že som si vyskúšala ich konečnú úpravu predtým, ako sa dostanú do tlače. Česká literatúra ma oboznámila s menami, ktoré u nás nie sú až také známe, no určite si zaslúžia pozornosť. Už viem, že ľudia, ktorí emigrovali do exilu, nemali vždy na ružiach ustlané. A čítala som. Veľa a stále. Niekedy takmer do rána. Ale možnosť diskutovať s prednášajúcimi na seminároch ma vždy utvrdila, že to nebola iba strata času.

Erasmus+ sa pre mňa pomaličky chýli ku koncu. Tých pár týždňov ubehlo ako voda. Kiež by trval večne.

Lucia Machalková

2. roč. SEASb