Recenzia Kristíny Rábekovej (št. program Stredoeurópske areálové štúdiá) o dvoch filmoch, v ktorých motív svetla zohráva hlavnú úlohu.

Film Zapomenuté světlo (1996) vychádza zo skutočných udalostí. Režisér Vladimír Michálek adaptoval do filmovej podoby literárne dielo od českého spisovateľa a katolíckeho kňaza Jakuba Demla s rovnomenným názvom, ktoré vydal vlastným nákladom ešte v roku 1934 (necenzurovaná verzia vyšla až v roku 1998). Je to príbeh o katolíckom kňazovi, ktorý musí nájsť svoju cestu a cieľ v nie úplne ľahkej dobe, konkrétne v období komunizmu. Bezprostredne sa snaží získať financie na opravu kostola, ktorý spravuje, čo nie je jednoduché, keďže v komunistickom režime sa nekládol dôraz na financovanie cirkevných záležitostí. Je to jeho posledný kostol, ktorý chce zachrániť, z ostatných kostolov sa stali obchody, prípadne fabriky. Komunistická byrokracia vo filme nadobúda absurdné rozmery. V hlavnej úlohe kňaza môžeme vidieť neuveriteľný herecký výkon Bolka Polívku. Väčšinou ho poznáme z komediálnych filmov, ale dramatická rola mu veľmi sadla. Platonická láska, bezmocnosť i zúfalstvo sú najvýstižnejšie motívy tohto filmu.

Slovenský režisér a scenárista Marko Škop má potrebu reflektovať dobu, kritizovať zlé tendencie, analyzovať problémy aj odhaľovať zlo či meniť spoločnosť. Film Marka Škopa Nech je svetlo (2019) má teda jasnú ambíciu: ukázať, ako sa na Orave (alebo možno aj inde, ale podľa reálií filmu to sedí najviac na Oravu) rozvíjajú združenia slovenských brancov. Upriamil tak pozornosť na to, ako formujú či skôr deformujú myslenie mládeže, ako ich dedinské prostredie prijíma i podporuje, a to zo strachu či z presvedčenia. A akú úlohu v tom všetkom zohráva katolícka cirkev. Miestny farár je tu jedna z dôležitejších postáv. A aj najodpudzujúcejšia. Film odhaľuje aj boj proti homosexualite, ktorý vedie až k tragédii. Má v úmysle odhaliť i krutosť v rodinách, kde sa síce pestuje náboženská viera, ale žiadna láska. Nemožno obísť ani nezamestnanosť či alkoholizmus. Hlavnú postavu stvárňuje Milan Ondrík, ktorý vedie usporiadaný rodinný život, ale pracuje v Nemecku ako stolár. Film tak poukazuje aj na sociálnu otázku, ktorú rieši mnoho Slovákov – je lepšie odísť do zahraničia za prácou, keď máte doma rodinu, ktorej sa nemôžete venovať každý deň, alebo ostať žiť na Slovensku z almužny? Téma filmu je viac ako aktuálna ‒ hovorí o extrémizme, ktorý je rozšírený nielen v našej krajine, ale aj na celom svete. Extrémistické povedomie sa šíri čoraz viac a má za následky poburujúce správanie v spoločnosti. Tento film by mohol zaujať širokú verejnosť, pretože v sebe nesie nadčasové posolstvo.

Text: Bc. Kristína Rábeková