„Na nové začiatky“

(O Erasmus+ mobilite v Olomouci, Česká republika)

Začiatky mi vždy robili problém. Nikdy neviem nájsť tie správne slová na začiatok, ba dokonca dlho váham, či vôbec začať. Dnes by som sa tejto dileme chcela vyhnúť, preto začnem radšej od konca.

Je posledný víkend pred naším odchodom domov na sviatky. Internát je zvláštne pokojný, za čo môže zrejme zápočtový týždeň, ktorý začína zajtrajším dňom. No možno sú za tým aj blížiace sa Vianoce, a študenti vyrazili na nákupy. Túto aktivitu mám našťastie už úspešne za sebou a tak mám čas užívať si pokojnú nedeľu. A keďže nás s Erikom zajtra žiaden zápočet nečaká a čas nášho pobytu sa pomaly napĺňa, chceme posledný voľný deň využiť na výlet do Prahy. Samozrejme, aj so zvyškom ľudí z našej super partie, čo sme tu spolu vytvorili.

A teda práve tí ľudia sú základ vydareného Erasmus pobytu. Našli sme si tu skutočne veľa nových priateľov, zväčša práve Slovákov. Aj vďaka tomu sme ľahšie a rýchlejšie vytvorili, dovolím si povedať, akúsi rodinu, v ktorej sa všetci rešpektovali a boli ochotní pomáhať si navzájom, či už v súvislosti so školou, alebo aj so súkromnými problémami. Zažili sme tu spolu kopec srandy, hoci aj len tak pri večerných potulkách mestom, v baroch, na diskotékach, alebo pri „hrách o život“ v laser aréne, nekompromisných pretekoch na motokárach, či pri relaxe v aquaparku. No najkrajšou chvíľou pre mňa bola naša „predvianočná“ večera, na ktorej každý priložil ruku k dielu a spoločne sme uvarili kapustnicu, zemiakový šalát s rybou a, samozrejme, voňavý punč. Mali sme také malé Vianoce, nechýbal ani improvizovaný stromček a pod ním neimprovizované darčeky, ale hlavne panovala všade takmer rodinná pohoda. Je to naozaj zvláštne, keď si pomyslím, že z úplne cudzích ľudí sa v priebehu pár týždňov stali dôverní priatelia. Nadviazať tu nové priateľstvo je tak nejak zvláštne jednoduché. A to presne vnímam ako to PLUS za názvom ERASMUS. Nie je to len študijný pobyt, je to niečo viac.

Samozrejme, musíte aj študovať. Ale tiež je to akosi jednoduchšie, snáď hlavne preto, že máte možnosť vybrať si akýkoľvek predmet, ktorý vás zaujíma a ku ktorému by ste doma nemali možnosť sa dostať. Vytvorili sme si študijný plán podľa svojich predstáv s predmetmi, ktoré nás naozaj bavili a na ktoré sme chodili s radosťou. Dokonca sme sa aktívne zapájali do diskusií, čo sa nám doma až tak často nestáva. Nie že by nás predmety na domovskej univerzite nezaujímali, skôr to bude tým, že už na samotnom Erasme sme dobrovoľne, a preto aj naša aktivita na hodinách je „nenútenejšia“. Hold, človek radšej robí to, čo nemusí J. No každopádne nám to pomohlo viac sa osmeliť a naučiť sa lepšie komunikovať, čo je pre nás obrovskou výhodou do budúcna, najmä pre našu kariéru, ktorá sa rozhodne bude zakladať na komunikácií s ľuďmi.

Čo sa miesta nášho pobytu týka, vybrali sme si Olomouc a určite to neľutujeme. Mesto dýcha históriou, dokonca aj fakultu máme v historickej budove v prostredí starobylého mesta, hneď za hradbami s parkánovými záhradami. Dáva to pocit vážnosti, keď sa s knihami v rukách prechádzate po dlhých barokových chodbách bývalého jezuitského konviktu. Taktiež sme radi, že sme pobyt absolvovali práve v zimnom semestri, kedy sme mali možnosť vidieť všetky krásy mesta, od príjemnej, ešte letnej atmosféry, cez jeho farebnú jesennú náladu, až po, doslova, ľadové kráľovstvo, kedy všetko naokolo vyzeralo ako zaliate v skle. To, že zamrzli aj električkové a železničné trate, kedy takmer nebolo možné dostať sa z mesta, nás príliš netrápilo. Užívali sme si zimnú atmosféru s punčom v ruke vo vianočnom mestečku, pod krásne vysvieteným stromčekom.

Moje rozprávanie sa týmto pomaly blíži na začiatok, na čas pred vycestovaním na Erasmus. Nebudem klamať, kým sa na Erasmus skutočne dostanete, chce to veľkú dávku trpezlivosti a nervov pri vybavovaní pobytu. Zaberie to celkom dosť času. Je potrebné vypísať prihlášky, žiadosti, napísať životopis, motivačný list a hlavne dodržať termíny, čo nie je zrovna moja silná stránka. Ale všetko som to zvládla a verím, že to zvládne každý, kto má trochu snahu a záujem. A z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to stojí za tu námahu.

Jediné, čo môžem k tomu všetkému dodať je, že aj napriek mojej nie veľkej obľube v začiatkoch, rozhodnutie začať sa zaujímať o Erasmus, bolo zatiaľ jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. A teraz už chápem, že ak chceme zažiť v živote veľké veci, nesmieme sa báť nových začiatkov. Hoci je môj Erasmus pobyt takmer na konci, aj za tak krátky čas mi dal veľa skúseností, zážitkov, priateľov a hlavne nových pohľadov na svet. Preto verím, že to nie je koniec, ale úspešný začiatkom niečoho veľkého v mojom živote.

Katarína Barboríková (študentka SEASm, 2. ročník)

Autor fotografií: Erik Knotek