Na úvod by sme sa chceli poďakovať predovšetkým pani Mgr. Irene Lehockej, PhD. a Mgr. Anne Šírovej-Majkrzak, PhD., za to, že sme vôbec absolvovali náš, s čistým svedomím môžeme tvrdiť, najzaujímavejší semester, čiže Erasmus pobyt vo Varšave.

„Pre boha, prečo práve Poľsko?“ Tak túto otázku sme počúvali zo strany našich blízkych a priateľov veľmi často hneď potom, ako sme im oznámili, že sa chystáme na Erasmus študijný pobyt do Varšavy. Nás to však neodradilo, ba práve naopak, ešte viac nás to povzbudilo, pretože sme chceli zistiť, prečo väčšina ľudí pri vyslovení vety „Idem študovať do Poľska“, zvolá: „Preboha prečo tam?!“.

Myslíme si, že to, koľko „papierovačiek“ a zbytočnej byrokracie je okolo výjazdu do zahraničia, nemusíme nikomu zvlášť opisovať. Najmä nie tým, ktorí si celým tým „peklom“ prešli. Všetci dobre vedia, že to človeka viac odradí ako motivuje. Aj my sme sa cítili ako „českí žandári“, keď sme všade behali s „debilníčkom“, zapisovali a zaškrtávali, čo všetko máme ešte vybaviť, čo už vybavené máme, aké papiere a komu ešte musíme dať podpísať.

Po príchode do Varšavy sme nemali ani poňatia, kde sme a ako sa dostaneme na internát, kde sme mali rezervované ubytovanie. Našťastie žijeme v 21. storočí a podľa navigácie sme zistili, že sme na opačnom konci Varšavy. Samozrejme, cestovať s batožinou na pol roka po meste a prestupovať z električky na električku sa nám po dvanásť hodinovej ceste už nechcelo, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme taxíkom. To sme však nevedeli, že hľadať taxík na tejto „bohom zabudnutej autobusovej stanici“ bude ako hľadanie nástupiska Deväť a trištvrte v Harrym Potterovi. Už tu sme mali možnosť zistiť, že Poliaci sú prívetivý a úslužný národ, pretože keď videli naše zúfalé tváre, hneď sa nám prihovárali a ponúkali pomoc. Nakoniec sa nám podarilo nájsť taxík a  taxikár nás po divokej jazde mestom vysadil rovno pred internátom. Spočiatku sme boli sklamaní, že sa nám nepodarilo na poslednú chvíľu zohnať byt, ale internát sa ukázal ako skvelá príležitosť spoznať množstvo nových ľudí z rôznych kútov sveta a s rôznou mentalitou, takže internát pri takomto pobyte môžeme vrelo odporučiť.

Ďalšia pozitívna skúsenosť s Poliakmi sa nám naskytla po príchode a vybavovaní papierov na univerzite. Nikto z nás nebol nervózny, všade nám ponúkali pomoc, všetko sa nám snažili vysvetliť, aby sme porozumeli. Nemali sme s ničím problém a aj profesori boli radi, že aj my sa zaujímame o ich predmety a vôbec o štúdium na ich univerzite. Milo nás prekvapili nielen profesori, ale aj celý kampus Varšavskej univerzity. V ňom sa spája krásna stará architektúra, novodobá technika a hlavne niekoľko fakúlt dohromady. Aj vďaka tomu to vyzerá v areáli kampusu ako v cirkuse, v ktorom môžete pozorovať niekoľko úplne odlišných vystúpení. Študenti z rôznych krajín sveta, rôznych zameraní, rôznych národností, rôznej farby pleti či vierovyznania. Takto sa nedá opísať len kampus univerzity, ale doslova celá Varšava. Na každom rohu máte možnosť stretnúť niečo iné. Ľudí, veci, situácie, ktoré vás buď zaskočia, prekvapia, alebo jednoducho zbavia slov.

Varšava je miestom mnohých tvárí. Pozorovať to môžete nielen na ľuďoch, ale aj na architektúre. Máme na mysli ten zvláštny kontrast ohromnej socialistickej, cez 300 metrov vysokej budovy, z ktorej je možné pozorovať celé mesto z vtáčej perspektívy, Paláca kultúry s neďalekým starým mestom. Staré mesto, ako je dobre známe, bolo za druhej svetovej vojny zbombardované, ale patriotizmus Poliakov nepozná medze, a tak ho do posledného detailu vybudovali znovu. Preto vždy, keď sa prechádzate uličkami starého mesta, cítite taký zvláštny pocit. Teraz tu nájdete rôznych umelcov a zabávačov, no pár rokov späť by ste tu nenašli nič, len ruiny a všade prítomnú smrť. Staré mesto, ako aj celá Varšava, dýchajú históriou, hoci je tu takmer všetko „nové“.

Ako sme už spomenuli, Poliaci sú nielen silne veriaci a vždy nápomocní, ale sú aj silní patrioti, o čom sme sa mali možnosť presvedčiť na vlastnej koži, keď sme sa, ako asi 10 000 ďalších ľudí, zúčastnili pochodu počas Dňa nezávislosti. Po poľsky to je Dzień Niepodległości, ktorý Poliaci slávia 11. novembra a je to ich najväčší štátny sviatok. Veľmi sa nám páčilo, ako sa Poliaci vedia zjednotiť a prejaviť svoj patriotizmus. Tisíce ich prichádza každoročne v tento deň do Varšavy, aby ukázali a potvrdili svoju národnú hrdosť. Ulicami Varšavy s vlajkami v ruke spievajú štátnu hymnu a pokrikujú oslavné heslá, pochodujú, aby vyjadrili svoju hrdosť na to, že sú Poliakmi.

Varšavská univerzita bude oslavovať už 200 rokov, čo svedčí o tom, že štúdium tu má dlhú tradíciu a fakulty ponúkajú svojim študentom veľa možností rozvíjania sa a študovania svojej špecializácie. Písanie prác, čítanie kníh či samotné študovanie baví študentov o to viac, že môžu študovať vo veľmi príjemnom prostredí novej Univerzitnej knižnice. Tá ponúka okrem množstva kníh, časopisov a čitární aj posedenie v príjemnom prostredí kaviarne, kníhkupectva, výstavnú sieň alebo architektonicky skvostné prostredie priamo na samotnej streche knižnice, kde sa nachádza prekrásna záhrada. Niet sa preto čo čudovať, že na Varšavskej univerzite študuje až 60 000 študentov z celého sveta. Aj my sme tu mali možnosť spoznať študentov z Indie, Nepálu, Talianska, Ruska, Číny, Kórei či Malajzie. Na naše prekvapenie sme tu nestretli len veľa cudzincov, čo sa učili, rovnako ako my, po poľsky, ale na predmetoch, ktoré sme si zvolili, sme stretli aj Poliakov, ktorí sa učili po slovensky. Týchto Poliakov, zaujímajúcich sa o Slovensko, slovenský jazyk a slovenskú literatúru sme stretli na predmete Súčasná slovenská literatúra. Aj tento predmet, rovnako ako aj ostatné, ktoré sme si zvolili, mal formu konverzatória, takže sme museli veľa rozprávať my a nie profesor. Vždy sme dostali za úlohu prečítať si nejakú knihu z učebného plánu, recenzie o nej, o jej autorovi, v akom období tvoril, aká bola vtedy politická situácia a na hodinách sme o tom už len diskutovali.

Samozrejme, prišli sme do Varšavy kvôli štúdiu, ale nie je študent, ktorého by nezaujímalo aj nejaké to kultúrne vyžitie. Varšava je na to miesto ako stvorené. A to nehovoríme len o nikdy nekončiacich sa párty, na ktorých sme sa aj my ako praví Erasmáci nie raz zúčastnili. Sú to aj rôzne iné zaujímavé podujatia. Napríklad medzinárodný filmový festival v Paláci kultúry, prehliadky múzeí rôzneho, nielen vojenského, charakteru, ale aj rôzne výstavy, pochody, športové podujatia. Môžeme povedať, že Varšava je nikdy nespiace mesto.

Keď teda premýšľate o ceste do Poľska, myslíme si, že Varšava je najlepším miestom, na ktorom naozaj zažijete Poľsko, nehovoriac o tom, že po poľsky sa naučíte veľmi rýchlo.

Na záver by sme chceli povedať všetkým, ktorí sa chystajú či už na Erasmus, alebo len tak na výlet do Poľska: Nemusíte sa ničoho báť a nepočúvajte reči neprajníkov! Varšava je mestom, v ktorom si každý príde na svoje. Je plná zábavy a ruchu, ale taktiež si tu môžete aj v pokoji odpočinúť v nekonečnom množstve nádherných parkov, či sa vzdelávať a kultúrne vyžiť v rôznych múzeách, divadlách a kinách. Taktiež „nákupné maniačky“ si pri nekonečnom množstve obchodov, obchodíkov a nákupných centier na každom rohu prídu na svoje. Preto: Varšava? „Bardzo polecam!“

Autormi článku aj fotografií sú študenti 2. ročníka SEASm: Michaela Gábrišová a Tomáš Móri